PAGE OF MY MIND

Vstávam. Je ráno 6 hodín ráno. Opäť nemôžem spať. Hlavou mi prúdia rôzne myšlienky o tom ako by som sa mohol mať lepšie, čo všetko asi treba mať a zariadiť aby sa človek stal podnikateľom a mohol slobodne podnikať a zarábať nejaké peniaze. Veď podnikanie je hračka, robím kedy chcem, čo chcem a za koľko chcem. O pár rokov, teraz keď som už starší a navštevujem gymnázium si myslím niečo iné. Podnikateľ môže mať tri podoby. Prvou podobou je podnikateľ, ktorý nevlastní spoločnosť ale svoju prácu. Môže si urobiť voľno nemusí nikomu hlásiť dovolenku ale cez to všetko nie je slobodný. Je to podnikateľ, ktorý pracuje a nikdy neprestane, pretože by umrel od hladu. Musí pracovať každý deň a niektorý možno aj dlhšie ako zvyčajných štyridsať hodín za týždeň. Druhý typ podnikateľa je podnikateľ vlastniaci spoločnosť, v ktorej pracujú ľudia a on len vykonáva kontroly a dohliada nad smerovaním a plnením cieľov a vízií spoločnosti. V niektorých knihách som sa dočítal aj to, že by mal podnikateľ do svojej firmy chodiť len dva krát mesačne. Prvý krát podpísať výplaty, druhý krát vyplatiť výplaty. V ideálnej existencii by nikdy inokedy firmu navštíviť nemusel, pretože by sa nenaskytli žiadne ďalšie problémy. Realita je však iná. Tretí typ podnikateľa je podnikateľ Investor, ktorý nevlastní firmu ale vlastní aktíva, ktoré umiestňuje do firiem iných podnikateľov „prvého a druhého typu“. Aký podnikateľ by som chcel byť ja ? V čom by som chcel podnikať ? Mal by som podnikať v tom čo ma baví alebo v tom čo je pre mňa „španielska dedina“ aby som sa vedel čo najviac odosobniť od podnikania a vedel ho v prípade straty zavrieť? Pravdu som sa vtedy ešte nedozvedel pretože som v ďalších 4 rokoch nepodnikal. Myslel som si však, že je asi lepšie sa od podnikania odosobniť. Postupom času ako som rástol a pribúdali mi roky, skúsenosti rôzne „podnikateľské“ vzostupy a pády, prišiel som nato, že podnikaním musí človek žiť. Musí to byť niečo čo Vás prinúti o 3 ráno vstať s postele sadnúť za počítač a písať, tvoriť, kresliť jednoducho robiť to čo si v danej chvíli myslíte že by mohlo pomôcť vyriešiť ten či onen problém vášho podnikateľského nápadu. Pravdou je, že moje začiatočnícke „školácke“ podnikateľské aktivity nikdy nedopadli pre mňa veľmi dobre. Nikdy som nezaznamenal na konci toho či oného podnikania zisk. Niekedy bola súvaha vyrovnaná inokedy som bol v strate. Ale bola to škola, naučil som sa nerobiť si urýchlené závery, nespoliehať sa na každé dobré slovo od neznámych ľudí ale ani od ľudí, ktorých som považoval za kamarátov. Popálil som sa veľa krát. Prvé podnikanie som už opísal v prvej kapitole. V tejto kapitole Vám ďalej priblížim moje v poradí druhé podnikanie. Podnikanie s drevenými lietadielkami. Toto podnikanie sme s mojim „obchodným partnerom“ Oliverom rozbehli, keď som bol prvákom gymnázia. Prvý ročník na gymnáziu vo mne prebudil pocit dospelosti a rozvážnosti. S kamarátom sme sa pustili do podnikania, ktoré spočívalo vo výrobe drevených lietadielok. Tieto lietadlá sme vyrábali v pivnici u kamaráta. V tomto podnikaní sme mal svojich prvých 2 zamestnancov. Lietadlá sme vyrábali s ľahkého dreva, aby nám lietadielka leteli. Bol som podnikateľom 1 typu. Vlastnil som svoju prácu, pretože som do tohto podnikania vložil svoje peniaze na nákup materiálu a podobne, ale musel som aj pracovať, inak by sme lietadlá neurobili v dostatočnom množstve a dostatočne rýchlo na to, aby sme mohli expandovať. Prvé lietadlo sme predali mojej Babke. Mali sme na ňom 110% maržu. Potrebovali sme získať ďalšie peniaze na výrobu stále väčšieho množstva lietadiel. Týchto lietadiel sme za celú dĺžku podnikania však predali len päť. Bolo to strašné sklamanie. Prišiel som o na tie časy a moje postavenie školáka o veľké peniaze. V škatuli v pivnici sme mali 200 vyrobených lietadiel. V tom nám do „dielne“ vtrhol kamarátov otec. Opýtal sa nás : „Koľko ste ich už predali chlapci?“ Zo sklamaním v očiach sme mu prikývli že iba päť. Bolo nám to veľmi trápne. Vtedy povedal zásadnú vec, a to takú, že ak sa nám podarí to, aby všetkých 200 lietadiel lietalo, kúpi ich od nás. Túto požiadavku sme však nevedeli splniť a tak druhé podnikanie taktiež zhaslo ako plamienok nádeje na lepšiu budúcnosť. Prišiel som o veľa peňazí, ale získal som skvelú lekciu.